Na tomto mieste nechceme nejako napádať alebo spochybňovať presvedčenie vegetariánov, chceme iba uviesť niekoľko základných a nespochybniteľných faktov, ktoré hovoria o tom, že konzumácia mäsa a živočíšnych bielkovín vôbec je pre ľudský organizmus prospešná a nenahraditeľná.Stavba tráviaceho traktu človeka anatomicky aj fyziologicky zodpovedá predpokladom využívať mäso zvierat ako súčasť stravy.Mäso je súčasťou ľudskej potravy od nepamäti, je zdrojom významných nutričných zložiek z ktorých sú niektoré nenahraditeľné rastlinou potravou.

 

Ak sa niekto chce za každú cenu vyhýbať bielkovinám zo živočíšnych zdrojov, má dosť vážny problém. Sú dobre známe prípady, keď po roku vegetariánskej stravy začali vypadávať zuby, zmenila sa kvalita vlasov, nechtov, pokožky a podobne. A naopak, po zaradení mäsa do jedálnička a prísunu surových živočíšnych bielkovín sa zdravotný stav upravil. Obhajcovia vegetariánskej stravy zvyknú propagovať strukoviny ako náhradu mäsa. Fakty sú však neúprosné.

V rastlinách chýbajú najmä 3 z esenciálnych aminokyselín: lyzín, tryptofán a metionín. Všetky sú pritom termolabilné, čiže sa ničia pri teplote nad 40°C. Tieto aminokyseliny teplo najprv denaturuje, a potom koagulujú do nerozpustného stavu, kedy nemôžu byť telom využité na formáciu polypeptidových reťazcov na opravu buniek alebo ich náhradu. Minimálne 6 z esenciálnych aminokyselín je termolabilných. Keďže tieto aminokyseliny si telo nedokáže vyrábať samo – ako to dokáže v prípade viacerých aminokyselín, sacharidov a tukov – musia sa jednoducho dodať zvonku potravou. Cereálie neobsahujú lyzín; kukurica a ryža majú tiež nedostatok tryptofánu a treonínu – ďalšej termolabilnej aminokyseliny. Strukoviny nemajú dostatok metionínu a tryptofánu, sója nemá dostatok metionínu, a pritom obsahuje niektoré látky, ktoré predstavujú hrozbu pre človeka, ktorý ju konzumuje. Vegetariáni často kombinujú cereálie so strukovinami, aby tak „vyvážili“ nedostatky každej z týchto kategórií. Každý má právo rozhodnúť sa sám, čo urobí. Ďalšou dôležitou kapitolou pre vegetariánov sú orechy. Ak ich nechcete upravovať tepelne – čo je rozumné rozhodnutie – treba ich na 24 hodín namočiť, aby ste odstránili inhibítory, ktoré dosť zhoršujú ich trávenie. Orechy však nikdy nemôžu nahradiť živočíšne bielkovinové zdroje.

Jeden príklad za všetky – Eskimáci, ktorí sa v minulosti živili iba živočíšnou surovou stravou. Ako k tomu prišli? Nuž vysvetlenie možno nie je až také zložité. Genetické dôkazy jasne hovoria, že všetci pochádzame z jedného predka, a nie z viacerých nezávislých skupín praotcov. Všetci ľudia žijúci dnes na Zemi pochádzajú podľa genetiky z jednej ženy. Podľa historických záznamov prví ľudia žili v teplých oblastiach a živili sa rastlinnou stravou. Neskôr, najmä ako sa rozptyľovali z teplých oblastí do studenších, si začali svoj jedálniček dopĺňať aj živočíšnou potravou. Keďže neboli na to aklimatizovaní, je dosť možné, že takýto náhly prechod na inú stravu viedol u mnohých k degenerácii a predčasnej smrti. Ale tí, čo prežili, a ich potomkovia, sa prispôsobili zmenenému jedálničku a napokon na ňom veľmi dobre prospievali.

 

„Zlý“ cholesterol?

Neustále nás niekto straší cholesterolom. Ale rovnako, ako to je s mikroorganizmami, žiaden cholesterol nie je „zlý“, pretože každý má svoju dôležitú funkciu. Prvá správa o tom, že cholesterol v potrave vedie k zdravotným problémom, bola zverejnená bez akéhokoľvek vedeckého podkladu. Odvtedy už stovky vedcov a štúdií po celom svete dokázali, že toto tvrdenie je úplne falošné. Tí, ktorí mali úžitok zo zverejnenia spomenutej správy, boli spoločnosti, vyrábajúce margarín a rastlinné oleje. A kto sa k nim neskôr pridružil a neustále podporuje to prvotné vyhlásenie, že cholesterol je zlý, a treba ho potláčať? Nemusíte ani dlho hádať, aby ste odpovedali správne.

Čo sa týka strašiaka v podobe cholesterolu v strave, je to naozaj smiešny strašiak, keďže 2/3 cholesterolu, ktorý potrebujeme, sa vytvára v pečeni. Množstvo cholesterolu prijatého stravou sa nepremietne do množstva, ktoré sa v tele uloží. Rôzne margaríny obsahujú veľa trans-tukov a vôbec nepatria do zdravej stravy. Všeobecne platí zásada – čím viac nasýtený tuk, tým zdravší pre organizmus. Najlepšie v surovom stave, ale ak ho chceme tepelne upravovať, tak potom kokosový tuk.

Ďalšia dôležitá vec v súvislosti so všetkými bielkovinovými zdrojmi je pH organizmu. Ak by sme dlhší čas konzumovali iba mäso, vajíčka alebo mliečne výrobky, v závislosti od nášho metabolického typu by sa náš organizmus mohol extrémne prekysľovať. Preto je nutné pri takejto strave pamätať na príjem kvalitných zelených potravín alebo surovej zeleninovej šťavy.

Osobitnou kapitolou je surové mäso. Keď sa však konzumuje iba svalovina, do krvného obehu sa dostáva taká skladba aminokyselín ako pri extrémnom strese, kedy prebytok kortizolu rozkladá naše svaly za účelom dodania energie a materiálu na opravy. Pretože svaly majú vysoký obsah tryptofánu, zvyšuje sa tvorba serotonínu, a tento stimuluje tvorbu ďalšieho kortizolu, zatiaľ čo samotný tryptofán spolu s prebytkom cysteínu zo svalov potláča činnosť štítnej žľazy. Preto sa odporúča spolu so surovým mäsom konzumovať dostatočné množstvo huspeniny, napríklad vývaru z koží a kostí, ktorý nám dodá dostatok glycínu i ďalších dôležitých živín. Konzumácia surového mäsa nie je u nás zatiaľ dosť populárna narozdiel od takých krajín, ako je Taliansko, Španielsko alebo severské krajiny. Je to škoda, pretože to nie je tak dávno, čo naši predkovia údili „šoudru“ pod šindľovou strechou alebo v udiarničke spolu s chutnými klobáskami a slaninkou. Istý pozitívny posun vidno v sušenom mäse, ktoré sa už objavuje aj na našom trhu. V tejto súvislosti sú zaujímavé aj skúsenosti s tzv. paleo diétou.

Pre zaujímavosť iba niekoľko poznatkov: Mäso nemá konkurenciu, pokiaľ ide o obsah aminokyselín obsahujúcich síru. (Rastlinné zdroje ich neobsahujú takmer žiadne.) Ide predovšetkým o metionín, z ktorého si (pri účinnom metabolizme) organizmus metabolizuje ďalšie „sírové“ aminokyseliny ako je cystín, cysteín a taurín. Tieto aminokyseliny sú takpovediac chrbtovou kosťou imunitného systému a sú nezastupiteľné pri syntéze našich vlastných endogénnych antioxidantov, ktoré sú oveľa silnejšie ako akékoľvek antioxidanty prijímané v tabletkovej forme. Okrem toho niektoré z týchto aminokyselín sú prekurzory neurotransmiterov, ktoré sú v dnešnej dobe, náročnej na psychiku, extrémne dôležité. Okrem toho platí: viac bielkovín v strave znamená menej cukrov, a teda menej zápalových procesov.